Vôňa mamy

Ráno vstať, aj keď sa mi nie vždy chce práve vtedy, keď malý človiečik zavelí. Maminka poď sa so mnou hrať, poď mi spraviť papať. Vstávam a usmievam sa na moju lásku. Radostne sa usmieva, túli sa ku mne, povie mi aká som krásna a milá. Je to to najkrajšie, čo od nej môžem počuť. Noemka je veľký tulkáčik a takto si spríjemňujeme každé ráno a večer tak aj pri vyznaniach zaspávame. Každé obdobie má svoje čaro, keď bola voňavé bábätko, ktoré ma stopercetne sledovalo, keď začala chodiť a načahovala rúčky za mnou. Jej prvé slová a pokroky. No toto obdobie si veľmi užívam, už máme taký svoj babinec, rozprávame sa ako najlepšie kamošky, češeme si vlasy, túži sa veľa dozvedieť a pýta sa, začína si utvárať názor.

Keď som bola bezdetná a viedla rozhovory s kamoškami-mamami, ťažko zistiť aké to je byť mamou, kým si ten pocit neprežijem na vlastnej koži. Aké to je náročné prebdieť toľko nocí, a keď konečne zaspí, miesto toho, aby som myslela na seba, išla sa najesť, osprchovať, niečo vybaviť, kochala som sa nad tým ako krásne spí a je tak bezbranná. Nikto vám nepovie, že je to taká zodpovednosť, strach, mnoho rozhodnutí a aj obavy.

Byť mamou je droga, ktorá ma totálne dostala. Občas si kladiem otázku, ako som mohla predtým existovať bez nej?

 

Je neuveriteľné, čo všetko my mamy musíme zvládať, čo všetko sa musíme naučiť. Byť skvelé opatrovateľky, učiteľky, doktorky, kuchárky, manažérky, zabávačky, krajčírky, módne stylistky, trénerky, koučky…  Áno byť mamou je náročné, do náručia nám dajú malého človiečika, ale žiadny návod k tomu. Dostaneme živú bytosť a jeho život je v našich rukách, musíme sa ho naučiť počúvať, rozumieť mu, čo potrebuje. Je toľko informácií okolo nás a nových zručností, ktoré si treba osvojiť.

Často sa nám do eufórie z malého človiečika vkradnú aj čierne myšlienky a otázka Som dobrá mama?

Aj keď sme matky a nátlak okolia a tejto doby očakáva neuveriteľný výkon, je náročné nájsť ten správny balans. Máme vysoké nároky na seba, vo svojich predstavách chceme samé seba prekonať. Veľakrát sa mi stalo, že som mala na určitú vec jasný názor, ešte ako bezdetná som si vravela, keď budem mať ja dieťa, toto mu rozhodne nedovolím,  nebudem to tak robiť. Ale až pri dieťati som mnoho vecí pochopila (respektíve sa mi to vrátilo J) a stále sa učím chápať jej svet. Keď sa hnevá alebo sa aj rozplače, nemusí to byť kvôli tomu, že mi to chce urobiť naschvál, ale kvôli tomu, že mi chce niečo povedať a ja som do toho diania vstúpila a nevnímala to, že som ju možno z niečoho vyrušila. Alebo, že má chuť sa práve naháňať a ja chcem po nej niečo úplne iné.

Deti vôbec netúžia, aby sme boli dokonalé a perfektné. Nepotrebujú vyleštenú dlážku, trojchodové michellinské menu a nabitý program krúžkami, či novými hračkami. Chcú nás mať také aké sme, bezstarostne sa s nimi smiať a počúvať ich. Cítiť našu vôňu, vôňu mamy, pri ktorej sa cítia bezpečne.

 

Aby sme však dokázali byť dobrými mamami, musíme najprv začať od seba samej. Vedieť myslieť aj na seba, starať sa o seba a vážiť si samú seba.  Ak dokážeme nazrieť do svojej duše a počúvať sa, dokážeme to aj pre druhých. A tak ako som niekde čítala, Ak je šťastná mama, je šťastná celá rodina. Skúsme zvoľniť a nemať vysoké nároky, iba tak si tie momenty materstva naozaj užijeme. Aj keď, priznajme si, niekedy sú skrátka dni, kedy ten deň stačí prežiť 🙂

katka

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *